A picture

Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

Výber jazyka

  • sk
  • en
  • de

PROGRAM ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA MESTA POLTÁR NA ROKY 2016 – 2020

Zber nebezpečných odpadov

Zber nebezpečných odpadov

Zber nebezpečných odpadov v meste Poltár sa uskutočňuje 2 krát ročne, spravidla v mesiacoch apríl a október, formou mobilného zberu spoločnosťou Detox, s.r.o. Presný dátum zberu bude po upresnení zverejnený v dostatočnom časovom predstihu v aktuálnych oznamoch.

UPOZORNENIE

pre majiteľov psovpes

Návštevnosť

Návštevnosť:

ON LINE: 24
DNES: 624
TÝŽDEŇ: 3016
CELKOM: 1050262

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
30 31 1 2 3 4 5
6 7 8 9 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 29 30 1 2 3

Obsah

František Rell, divadelný režisér

(* 11. 3.1913, Uhorské – † 9. 11.2009, Bratislava)

Mnohí ho považovali jednoducho za divadelníka, v Tatrarevue ho  podľa Maji Velšicovej volali aj náš „papa Rell“. Napriek sláve a úspechu sa vždy hlásil k rodnému kraju, dokazuje to aj jeho pseudonym - Fero Novohradčan.

Tento významný divadelník, učiteľ, režisér, dramaturg, prekladateľ sa narodil  11. 3. 1913 v Uhorskom. Študoval na Obchodnej akadémii v Banskej Bystrici (1932-36), v r. 1936-39 na Vysokej obchodnej škole v Prahe, kde navštevoval rôzne pražské divadlá. Vzťah k divadelnému umeniu získal už počas stredoškolských štúdií v Banskej Bystrici, pre operetu ho získal otec, budapeštiansky „šuster“.

Na konci tridsiatich rokov bol vedúcou osobnosťou poltárskeho ochotníckeho divadla, najmä hudobného. V Poltári sa zdržiaval u svojho brata Júliusa ( bol vedúcim obchodu a pohostinstva v potravnom družstve, ktorého súčasťou bola aj divadelná sála) a spolupracoval s divadelným ochotníkom a spevákom Pavlom Kysuckým. V tomto období bolo nacvičených niekoľko operiet – Odtrúbené (1937), Srdce za dragúna (1937), Grófka Marica (1938 hl. predstaviteľmi boli Irena Ďurdíková a Pavol Maťaš), Keď rozkvitne nový máj (23.4.1939). Kostýmy pre prvé operety vyhotovila Anežka Kuňková z Prahy (F.Rell sa s ňou zoznámil počas pražských štúdií), pre Grófku Maricu ich už šila Esta Garajová. Po odchode F. Rella z Poltára bola éra operiet prerušená. Poslednou spomienkou na jeho úspešné pôsobenie  v Poltári bol Pestrý večer, uskutočnený 19.11.1939 a odzneli na ňom  melódie z operiet.       

V roku 1939 odchádza vyučovať ako stredoškolský učiteľ na Obchodnú akadémiu do Dobšinej a Prešova. Počas svojho pôsobenia až do roku 1943 aktívne spolupracoval s ochotníkmi. Cez vojnu bol väznený v koncentračnom tábore Altenburg (Nemecko).
Významný bol jeho podiel na činnosti a profesionalizácii prešovského Divadelného krúžku Záborský (1941-1943).

Okrem činohry mal blízko aj ku kabaretu. V prešovskom divadle za jeho pôsobnosti boli uvedené veselohry Inkognito (1953), Drotár (1954), Kozie mlieko (1949) a klasické operety Mamzelle Nitouche (1947), Zem úsmevov (1947), Dom u troch dievčatiek (1949), Cigánsky barón (1950)...
V období rokov 1945-54 bol zakladajúcom členom, režisérom, dramaturgom a riaditeľom Slovenského, neskôr Krajového slovenského divadla Prešove, premenovaného od r. 1954 na Divadlo Jonáša Záborského. V rokoch 1954 –55 bol dramaturgom a umeleckým šéfom činohry Divadla J.G.Tajovského vo Zvolene. V rokoch 1955-59 pôsobil ako umelecký šéf a režisér spevohry Novej scény v Bratislave. V rokoch 1959-62 bol zakladateľom a umeleckým šéfom, režisérom a dramaturgom spevohry Divadla J.G.Tajovského v Banskej Bystrici. Otváracím predstavením najmladšieho operného divadla na Slovensku bola opera J. B. Foerstera Eva, ktorú režíroval prvý šéf súboru František Rell. Tu naštudoval opery Eva (1960), Hubička (1960), operety Hrnčiarsky bál (1960) a Modrú ružu  (1970). Od roku 1963 do roku 1970 bol riaditeľom a režisérom bratislavskej TATRA-REVUE, nachádzala sa v priestoroch dnešného divadla L+S. O tomto slávnom kabarete bolo veľa popísané, dokonca vznikol aj dokunetárny film a v roku 2009 bola vydaná tiež  kniha „Smiech a slzy Tatra revue“, autorom je Ivan Szabó. Pán Rell bol od roku 1970 na dôchodku.

Ako režisér naštudoval množstvo domácich i zahraničných divadelných hier. Z ruštiny, maďarčiny a nemčiny preložil množstvo divadelných hier i operetné libretá. Je autorom veselohry Búrka v zátiší (1938) a Šarišské čudo (1950) a hry s tematikou SNP Hrob neznámeho vojaka (1973).
František Rell svojím umelecko-tvorivým potenciálom patrí medzi významné osobnosti slovenského divadla. Minister kultúry Rudolf Chmel mu 11.3.2003 pri príležitosti  životného jubilea  - 90. narodenín udelil Cenu ministra kultúry SR.

Zomrel vo veku 96 rokov (9. 11. 2009) v Bratislave, pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.
Dňa 11. marca 2013 sme si pripomenuli 100 rokov od narodenia tohto významného a obdivuhodného rodáka. Nesmieme dopustiť, aby sa na takýchto ľudí zabudlo.

 

Anton Kret, PhDr., CSc., dramaturg, teatrológ, prekladateľ o ňom napísal:

Bol v poslednom desaťročí bardom, a do momentu svojho skonu aj doyenom slovenského divadla. Je reč o jednom z milovaných žánrov divadelníka Františka Rella – operete. Už za jeho účinkovania v divadlách sa vysoko cenila jeho rozhľadenosť v repertoári, zdedená náklonnosť k hudobnému divadlu, oddanosť dobrej organizačnej práci, keď nesporne získal medzi divadelnými šéfmi prvenstvo v tom, že po celý svoj život nevynechal ani jediné predstavenie, a to ani na zájazdoch. Najmä sa však hodnotí jeho pracovná všestrannosť, zahŕňajúca v sebe hereckú, režisérsku a dramaturgickú činnosť, ale aj autorskú, prekladateľskú a upravovateľskú prácu, čo všetko akoby preňho vyčleňovalo postavenie priam nezastupiteľného ducha inštitúcie, v ktorej v tom ktorom čase práve pracoval. V tomto zmysle bol legendou už za života a akiste ňou ostane aj dlho po svojom odchode.

Františka Rella poslali z Tatra revu rovno do predčasnej penzie, keďže nebol ochotný podriadiť program svojej umeleckej inštitúcie normalizačným zámerom novej moci v krajine.
V čase dlhého vnútorného exilu sa iba dva razy priam nebesky rozžiarila jeho tvár: keď prvý raz po desaťročiach zahrali v rozhlase Geržovu pesničku List z frontu, ktorej text napísal Fero Novohradčan alias František Rell ako ašpirant v prezenčnej vojenskej službe v Trebišove roku 1941 a ktorá sa nadlho stala neoficiálnou hymnou Slovákov ľudsky postihnutých druhou svetovou vojnou, a druhý raz počas konferencie Združenia slovenských divadelných kritikov a teoretikov o Tatra revue pred pár rokmi, keď sa mohol stretnúť s niekdajšími spolupracovníkmi z tohto legendárneho divadla.
Nech jeho pamiatka žiari na Panteóne slovenského divadla, ktoré tak miloval a ktorému zasvätil celý svoj život. Nech jeho odkaz prejde do vlastníctva nadšencov, akým bol aj sám, aj ich potomkov. Nech jeho heslo, ktoré prevzal od M. R. Štefánika a ku ktorému sa často hlásil – „Ja sa prebijem, lebo sa prebiť chcem“, podporí v ľudskej a divadelníckej horlivosti všetkých, ktorí prišli na svet pod rellovským znamením pracovitosti a odovzdania sa dielu. Ako divadelníka priam renesančného rozmeru ho už asi nikto nenahradí.

Spomienky nestora slovenského komediálneho divadla, režiséra Františka RELLA opísal v rozhovore nazvanom „Môj život s ľahkonohou múzou“ PhDr. Andrej Maťašík, PhD.,  publicista a divadelný kritik. Článok bol uverejnený v internetovom časopise Teatro (www.teatro.sk, ročník VIII, číslo 3-4, október-december 2003).

Zvuková spomienka na riaditeľa Tatra revue Františka Rella

Zdroj: F. Mihály: Kto je kto v Novohrade 1999-2000, monohrafia mesta Poltár, internet