Návštevnosť
Návštevnosť:
ON LINE: 9
DNES: 613
TÝŽDEŇ: 1579
CELKOM: 1591764
Obsah
Ing. Daniel Žilák
Poľnohospodársky inžinier, ochotnícky herec a režisér Ing. Daniel Žilák sa narodil 26. februára 1946 v Poltári. Základnú školu absolvoval v r. 1952 - 1960 v rodnom Poltári. V r. 1960 - 1964 navštevoval Strednú poľnohospodársko-technickú školu v Rimavskej Sobote. V r. 1964 - 1969 študoval mechanizačný odbor na Prevádzkovo-ekonomickej fakulte Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre. V r. 1969 uzavrel manželstvo s Elenou, rodenou Orságovou. Manželstvo bolo požehnané dvomi deťmi dcérou Dagmarou a synom Petrom.
V r. 1970 - 1990 pracoval v poľnohospodárstve. V r. 1990 - 1996 zastával funkciu výrobného námestníka a predsedu predstavenstva v Poľnonákupe Lučenec. V r. 1996 - 2004 bol vedúcim odboru pôdohospodárskeho, pozemkového a lesného hospodárstva na Okresnom úrade v Poltári. Od r. 2004 žil na dôchodku v Poltári. Zomrel 26. septembra 2006 v Lučenci, pochovaný je v Poltári.
Zdôrazniť je potrebné, že vo svojom voľnom čase viedol divadelný ochotnícky súbor pri JRD v Poltári, ktorého bol hercom i režisérom. Tento súbor založil v r. 1979 a počas svojho života s ním naštudoval nasledovné hry: Puknutý mliečnik, Na fašiangy, Mirandolína, „Svojedaly“ hriešna dedina alebo Zabudnutý čert, Mozoľovci, Zásnuby, Nepokojné hody svätej Kataríny, Vidiecka komédia, Verná nevera, Drotár, Spoločný byt, Ženské oddelenie, Ženích z Paríža,
Nepokojné hody svätej Kataríny, Vidiecka komédia, Verná nevera, Drotár, Spoločný byt, Ženské oddelenie, Ženích z Paríža, Ulička sváru a i. S naštudovanými hrami vystupovali v Poltári a okolitých obciach, v Šuranoch a v Békešskej Čabe (Maďarsko). Tieto hry videlo spolu viac ako 20.000 divákov.
Jeho ďalšou veľkou láskou bol futbal, ktorý hrával do svojich tridsiatich rokov. V neskoršom období bol aj predsedom TJ v Poltári. Od r. 1996 vykoná-val funkciu presbytera evanjelickej a. v. cirkvi v Poltári. Pri príležitosti svojich nedožitých 70. narodenín bol vo februári 2016 odmenený Cenou mesta Poltár „In memoriam“.
Zdroj: PhDr. František Mihály, DiS. art. (NOS Lučenec, Noviny REKUS)
