Tieto udalosti, ktoré vyvrcholili 1. marca 1825, sa odohrali v malebnej dedine Zelené, nachádzajúcej sa v okrese Poltár, kde poddaní, unavení z nespravodlivého zaobchádzania a neustáleho vykorisťovania, začali protestovať proti svojmu zemepánovi a panskému systému.

Príčiny vzbury

Základom vzbury bola dlhodobá nespokojnosť poddaných, ktorí sa na jar roku 1824 rozhodli odmietnuť vykonávať povinné práce na panskom majetku. Ich rozhodnutie nepracovať bolo sprevádzané vyhlásením, že ak nebudú splnené ich požiadavky ohľadom zníženia práce a zlepšenia podmienok, odídu z dediny. Tento odvážny krok vyústil do vystavenia listiny, ktorú poddaní uložili do dedinskej truhlice ako dôkaz svojich požiadaviek. Listinu doručili aj pánskej stolici, no odpoveď prišla len s odďaľovaním riešenia, čo ešte viac zhoršilo napätie.

Eskalácia konfliktu

Po ďalšom bezvýslednom čakaní sa poddaní rozhodli, že 1. marca 1825 nebudú pokračovať v práci na panskom majetku, kým sa definitívne neuzavrie urbárny proces, ktorý by jasne stanovil ich práva a povinnosti. Tento krok vyvolal reakciu zo strany zemepána, keď do Zeleného 16. marca prišla župná komisia, aby sa situáciu pokúsila vyriešiť. Pre prípad potreby bolo do dediny vyslané aj vojsko, no vzbura ani naďalej neustúpila. Počas nasledujúcich dní mnohé domy poddaných vyhoreli, pričom tí, ktorým domy zhoreli, odmietli ich obnoviť a chceli sa odsťahovať.

Zajatie vodcov vzbury

Tento odpor poddaných viedol k zajatiu Jána Rotskára, jedného z hlavných vodcov vzbury. Ostatní poddaní sa však jednotne postavili za svojich vodcov a tvrdili, že všetci sú účastníkmi „štrajku“. Konflikt sa ešte viac vyostril, keď notár prezradil existenciu dokumentu, ktorý bol uložený v truhlici, a ktorý obsahoval sťažnosti poddaných. Tento dokument bol následne zapečatený podžupanom Tihányim Ferencem, čo ešte viac nahnevalo vzbúrencov.

Keď sa vzbúrenci dozvedeli o skrytí dokumentu, rozhodli sa žiadať jeho vydanie, pričom požadovali aj pečiatku dediny, aby mohli napísať priamo cisárovi. Vzali na seba veľkú zodpovednosť a vybrali sa do Budína, aby takto komunikovali s vyššími autoritami. Avšak vojaci ich zadržiavali, vrátili ich späť do dediny a obkľúčili ju. Nakoniec zajali a uväznili troch hlavných vodcov vzbury – Mateja Rotskára, Juraja Rotskára a Michala Szrnyiho. Títo vzbúrenci boli odvlečení do Balažských Ďarmôt, kde zostali až do ďalšieho rozhodnutia.

Záver vzbury a odkaz predkov

Aj napriek hrozbám a prítomnosti vojsk poddaní v Zelenom neustúpili a odmietli nastúpiť na panské práce. Až 19. apríla, po sérii rokovaní, sa podarilo obnoviť poriadok. Niektorí poddaní sa mohli odsťahovať z dediny, ostatní boli nútení pracovať pod hrozbou ďalších represálií.

Tento príbeh nás pozýva na zamyslenie o hodnotách, ktoré nám zanechali naši predkovia. Vzbura v Zelenom je symbolom boja za rovnosť, spravodlivosť a slobodu. Hoci skončila porážkou, zanechala silný odkaz, ktorý inšpiroval ďalšie generácie k boju proti útlaku a za svoje práva. Táto udalosť je dodnes považovaná za jeden z dôležitých momentov v histórii slovenského ľudu, ktorý sa stal symbolom odolnosti a odvahy voči nespravodlivosti.