Na Zelený štvrtok si kresťanský svet pripomína poslednú večeru Ježiša a jeho apoštolov. Od tohto dňa sa až do Veľkonočnej nedele odmlčia zvony kostolov a cirkví a na omše ľudí zvoláva rapkáč. V minulosti v tento deň gazdovia a gazdiné štrngajúc zväzkom kľúčov obišli dvor, aby zahnali hlodavce. V iných častiach Novohradu hospodári obchádzali pole a škodcov odháňali búchaním cepmi o zem. Zvykom bolo umývať sa v studenej vode, aby sa človek zbavil pieh alebo vyrážok. Rozšírené boli obyčaje spojené s magickou ochranou proti zlým silám a chorobám. Gazdovia pustili dobytok prvý raz v roku na pašu. Koňom sa uväzovali do hrivy a kravám na rohy červené stužky proti urieknutiu Pôst sa blížil k vyvrcholeniu a počas Zeleného štvrtka sa pripravovali len bezmäsité jedlá.

Po Veľkom piatku, keď si veriaci pripomenuli modlitbami, bohoslužbami a účasťou na púťach a krížových cestách utrpenie Ježiša Krista na Golgote a jeho smrť na kríži, s radosťou v srdci očakávali Bielu sobotu a zmŕtvychvstanie Božieho syna.

V ten deň, nazývaný tiež Svätá, Veľká, alebo Biela sobota, zdobili kresťania svoje príbytky kvetmi, zelenými halúzkami, maľovanými kraslicami, ozdobami zo šúpolia a slamy, drevenými figúrkami mláďat hospodárskych zvierat a inými symbolmi nového života. V lampách vymieňali olej, spoločne ho pálili v kostoloch, pričom vraveli, že tak pália Ježišovho zradcu Judáša. Svetlo lámp, sviečok a kahancov zároveň pripomínalo žiaru a moc kresťanskej viery, svetlo a jas, ktorým Boh ukázal veriacim cestu do svojho kráľovstva. Oslavy zmŕtvychvstania Ježiša Krista zavŕšili slávnostné sväté omše a bohoslužby na Veľkonočnú nedeľu.

V tento deň ľudia priniesli do kostola rôzne jedlá, kde ich kňaz pred oltárom posvätil. Takýmto jedlám pripisovala ľudová tradícia magické a liečivé účinky. Kúsky z pokrmov sa odkladali na neskoršie použitie pri liečení dobytka, omrvinky zaorávali gazdovia do prvej brázdy. Popri klasických varených vajíčkach, šunke, slanine a klobáskach, patrili k tradičným jedlám pečené jahňa alebo kozľa, z klíčkov obilia pripravený baránok ako pečivo v kovovej alebo hlinenej forme. Viaceré jedlá mali svoju jedinečnú symboliku. Dlhé rezance preto, aby bola dobrá úroda, jedlá bohato posypané makom, aby klasy mali veľa zrna, výhonky žihľavy a obilné klíčky predstavovali nový život. Po Veľkonočnej nedeli prišiel sviatok, na ktorý sa tešila a pripravovala najmä mládež.

Na Veľkonočný pondelok sa naplno rozprúdili hry chlapcov a dievčat, neodmysliteľné oblievačky a šibanie, zábava na gazdovských dvoroch, kúpanie dievčat v potoku sprevádzané riekankami, vinšami a piesňami. Bol to najobávanejší sviatok roka pre všetky dievčatá a ženy po Veľkonočnej nedeli. Už tradične v tento deň obchádzali muži a chlapci všetky svoje známe, aby ich obliali vodou, a tým im symbolicky dopriali zdravie a krásu na celý nasledujúci rok. Na oplátku za túto láskavosť boli mladší oblievači obdarovávaní maľovanými vajíčkami a starší malým pohostením. Súčasťou rituálu bola v niektorých dedinách aj šibačka korbáčom z vŕbového prútia. Spoločným zvykom, ukončujúcim obdobie Veľkej noci, boli zábavy, ktoré usporadúvala dospelá mládež v pondelok alebo utorok večer.