História mesta

História mesta

Nastavenie veľkosti písma
Zmenšiť písmo o 10%
Zväčšiť písmo o 10%
◄ SPÄŤ NA PONUKUSPÄŤ NA ŠTANDARDNÚ PODOBU STRÁNOK

HISTÓRIA

Poltár
Na území dnešného mesta Poltár boli slovanské sídliskové nálezy zo 7. storočia, na Cerinách základy stredovekého hrádku, na Kostolisku zvyšky základov neskororománskeho kostola. Obec sa vyvinula zo staršieho osídlenia. Staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli: Nagpolthar, Felsupolthar, Kyspoltar, Varalyapolthar (1409), Polthar (1439); maďarsky Poltár.
Do roku 1330 patrila Zachovcom, potom Sóósovcom, od roku 1742 Géczyovcom a od konca 18. storočia viacerým zemepánom. V 15. storočí tu stála jiskrovská pevnôstka. V 16. storočí sa obec delila na Horný Poltár a Dolný Poltár. V rokoch 1554-1593 ju okupovali Turci. Obec mala v roku 1828 83 domov a 56 obyvateľov. Zaoberali sa málo výnosným poľnohospodárstvom. Rozvinulo sa debnárstvo, kolárstvo a najmä hrnčiarska výroba. Tunajšiu hlinu používali aj mlynári ako mazadlo na osi mlynských kolies. Od roku 1869 tu bola Baratta-Dragonova továreň na šamotové výrobky (tehly, trativody, kachličky). Od roku 1922 v obci pracovala parná píla, ktorá v roku 1936 vyhorela. V roku 1934 bol štrajk robotníkov tehelne a poľnohospodárskych robotníkov, v roku 1937 bol najväčší štrajk robotníkov tehelne. Obyvatelia obce boli aktívni aj v účasti v SNP. Po roku 1952 sa rozvinula výroba stavebných hmôt, otvorili baňu na kaolín.
V roku 1966 sa k obci Poltár pripojili obce Slaná Lehota a Zelené. Obec má udelený štatút mesta.

Podháj – obec vznikla koncom stredoveku na majetkoch rodiny Sóósovcov, zanikla za tureckej okupácie v rokoch 1554-1562. Obnovená bola koncom 17. storočia už len ako osada.

Prievrana - obec vznikla koncom stredoveku, zanikla okolo roku 1610 za vojenských operácií, obnovená koncom 17. storočia ako osada. Staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli v roku 1409 Prenna, v roku 1573 Perenna.

Slaná Lehota – vznikla v 2. polovici 14. storočia. Staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli Soos Lehota (1573), Lana Lehota (1773), Slaná Ľahôta (1920), maďarsky Sósliget, Sóslehota. Dnešný názov Slaná Lehota má od roku 1927.
Obec patrila fiľakovskému panstvu. V rokoch 1554-1593 ju okupovali Turci, v roku 1598 patrila rodine Sóósovcov, od roku 1742 do 1848 rodine Géczyovcov a i. V roku 1828 mala obec 23 domov a 130 obyvateľov. Zaoberali sa hrnčiarstvom, po roku 1870 pracovali tiež v poltárskom keramickom priemysle.

Zelené – obec vznikla asi v 14. storočí, jej pomenovanie je doložené od roku 1438 ako Zelene; maďarsky Zelene. Patrila viacerým zemianskym rodinám. V rokoch 1554-1593 ju okupovali Turci. V roku 1828 žilo v 28 domoch 274 obyvateľov. Okrem poľnohospodárstva sa zaoberali ťažbou hliny a hrnčiarstvom, od roku 1828 je tu pobočka poltárskej šamotky. V roku 1937 bol v nej veľký štrajk robotníkov. Obec sa zapojila do SNP.

◄ SPÄŤ NA PONUKUSPÄŤ NA ŠTANDARDNÚ PODOBU STRÁNOK