Organizáciou koncertu vzdalo mesto poctu rodákovi Tiborovi Sedlickému. „Som hrdá, že sme mohli byť súčasťou niečoho takého, čo oslovilo nielen naše uši, ale aj naše srdcia. Spätná väzba od občanov bola úprimná a hlboká. Bolo cítiť, že tento večer pre mnohých znamenal viac ako len hudobný zážitok,“ uviedla poslankyňa Anna Turoňová.

Účinkoval Spevácky zbor slovenských učiteľ, ktorý dirigoval Štefan Sedlický, syn Tibora Sedlického Spoločne vytvorili nezabudnuteľný zvukový zážitok. „Chcem sa poďakovať všetkým, ktorí prišli a zdieľali tento večer s nami. Chcem tiež poďakovať najmä kultúrnej komisii a Karin Janišovej, ktorí mali odvahu a víziu usporiadať niečo takéto krásne pre naše mesto,“ doplnila Turoňová. So slovami úcty sa počas večera prítomným prihovoril aj viceprimátor Gavalec: „Stretávame sa medzi svätými stenami ako spoločenstvo veriacich a rodákov, aby sme spoločne oslávili pamiatku človeka, ktorý svojím životom a dielom zanechal trvalú stopu nielen v našom meste, ale aj vo svete umenia a hudby, či vzdelania.“

Tibor Sedlický sa narodil 2.apríla 1924 v Poltári. V rokoch 1930-35 tu navštevoval Ľudovú školu, v rokoch 1935-39 meštiansku školu v Kokave nad Rimavicou. Potom študoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici (1939-43) a Vysokej škole pedagogickej v Bratislave (1955-59). V rokoch 1943- 45 bol riaditeľom Ľudovej školy v Poprade, učiteľom Meštianskej školy v Poltári (1947-49), Strednej školy v Kremnici (1950-54), riaditeľom Národnej školy v Prochote (1954-57). Od roku 1957 učil na Pedagogickom inštitúte v Martine a od roku 1965 na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici. Dňa 27.7.2004 po ťažkej chorobe zomrel. Mal 4 deti, 3 synov - Tibora, Jána, Štefana a 1 dcéru Zuzanu.

 „Jeho osobnosť a práca bola tak výrazná, že zostane trvalou hodnotou nielen pre súčasnú, ale aj pre budúce generácie. Dúfam, že budeme mať ešte viac príležitostí prežívať takéto kultúrne zážitky,“ dodala Turoňová s tým, že večer, keď sú všetci prepojení v jedno - v pokoji, mieri a láske, je podľa nej niečo, čo si bude ešte dlho pamätať. „Je to príklad toho, ako nás hudba a kultúra dokážu spojiť a naplniť naše životy významom,“ dodala na záver.

Vo svojej práci sa venoval najmä otázkam hudobnej pedagogiky a zborovému spevu. Od roku 1951 bol dlhé roky členom Speváckeho zboru slovenských učiteľov. Nositeľ mnohých ocenení, pamätných medailí a cien (1971 Zlatá medaila SZSU, Cena primátora Banskej Bystrice za rok 2001, Najvyššie vyznamenanie Národného osvetového centra - 2004, Čestné občianstvo mesta Pohár - 2004.) Počas pôsobenia v Poltári roku, v 1947, sa pokúsil o obnovenie činnosti „Poltárskeho spevokolu“. Vo svojej práci dosahoval úspechy a robil dobré meno svojmu rodisku. Venoval sa aj publikačnej činnosti, v ktorej sa snažil čitateľom priblížiť svet hudby.