Prof. PhDr. Ján Mlynárik, CSc., historik, vysokoškolský pedagóg, signatár Charty 77, politik.

Narodil sa 11. 2. 1933 vo Fiľakove, no za svoju rodnú obec považuje Zelené pri Ipli. Tam vyrastal v skromných pomeroch, zomrel 26. 3. 2012 v Prahe. Na vlastnú žiadosť je pochovaný na cintoríne v Rovňanoch, kde odpočívajú aj jeho starí rodičia.  Absolvoval gymnázium v Lučenci a FF Univerzity Karlovej v Prahe. Do roku 1959 učil históriu na VŠMU v Bratislave, do roku 1969 na AMU v Prahe. Pre nesúhlas s okupáciou 21. augusta 1968 bol vylúčený z KSČ a musel opustiť miesto vysokoškolského pedagóga; pracoval ako kulisár v Národnom divadle a neskôr ako kurič v pražskej kaviarni Slávia. Tu, ako jeden z prvých signatárov podpísal Chartu 77. V roku 1981 bol uväznený a po 13 mesiacoch vypovedaný za hranice Československa. Žil v SRN, kde spolupracoval s Rádiom Slobodná Európa, Hlasom Ameriky, BBC a Deutschalndfunk. Do Československa sa vrátil v roku 1990. Stal sa docentom čs. dejín na FF Univerzity Karlovej a poslancom Federálneho zhromaždenia (1990-92).

Ako historik sa vo svojich vedeckých prácach venoval sociálnym a politickým dejinám Slovenska, publikoval 12 monografií (Štrajkové boje na Slovensku, Revolučné hnutie nezamestnaných na Slovensku, Česká inteligencia na Slovensku, Cesta ke hvězdám a slobodě - M. R. Štefánik), pre RFE písal komentáre, okrem iného aj o poškodzovaní životného prostredia na Slovensku.

Po rozdelení Československa zostal žiť v Prahe, stal sa predsedom Zväzu Slovákov v Prahe. Ako editor sa venoval dielu Dominika Tatarku, M. R. Štefánika a Ivana Dérera.

Ján Mlynárik patrí, podobne ako Dominik Tatarka alebo Juraj Špitzer, k slovenským intelektuálom, v ktorých živote sa zrkadlia všetky rozpory minulého storočia. A ako obidvaja menovaní, aj Ján Mlynárik sa s nimi dokázal statočne vyrovnať.

2. 9. 2023 sa konalo 1. stretnutía rodákov obce Zelené, počas ktorého rodáci odhalili pamatník na jeho pamiatku.