Zo života Petra Bússa 

Peter Búss sa narodil 11. októbra 1879 vo Vezseni (Veženi) v Maďarsku.

Na odbornej Poľnohospodárskej škole v Jászberényi (Jázberéni) absolvoval štúdium pre budúcich hospodárov a farmárov v odbore rastlinnej a živočíšnej výroby. Po štúdiách pracoval na statkoch v Pincinej, v Tési (Téši) pri Ipeľskom Sokolci a od roku 1911 do roku 1916 pracoval ako správca veľkostatku pri kaštieli v Ožďanoch. 

Počas 1. svetovej vojny bol povolaný do rakúsko-uhorskej armády. Po návrate z vojny v roku 1919 sa oženil a spolu s manželkou Etelou sa usadili na statku na Prievrane, kde Peter zužitkoval svoje odborné vedomosti a zručnosti a statok rozšíril a zveľadil.

V roku 1926 si postavili vlastný dom, kaštieľ. Bol to človek veľmi charizmatický a dobrosrdečný, podporoval ľudí v núdzi, prispieval na charitu a cirkevným spolkom, podporoval nevidiacich aj hluchonemých.

Po smrti manželky Etely v roku 1947 ostal sám, preto požiadal gazdinú Máriu, ktorá u nich už dlhšie pracovala, aby spolu so svojím synom Ladislavom ostala a starala sa oňho.

Keďže Peter Búss nemal vlastné deti, dcéru Ladislava, malú Agátu, si veľmi obľúbil a správal sa k nej ako k vlastnej vnučke, ktorá uňho trávila všetky prázdniny a veľa sa od neho naučila.

Jeho najlepším dlhoročným priateľom bol pán Július Pástor z Poltára, s ktorým sa často navštevovali, viedli dlhé rozhovory a neskôr bohatú korešpondenciu až do ich vysokého veku. 
Okrem neho sa priatelil aj s pánom Michalom Kováčom, s pánom Barattom, s pánom lekárnikom Danišom a ďalšími.

S novou rodinou a s podporou priateľov prežil na Prievrane ešte ďalších krásnych 30 rokov až do svojej smrti vo veku 97 rokov.

Pochovaný bol pred 50 rokmi na tunajšom cintoríne 24. decembra 1976. 

Pôsobenie Petra Bússa počas SNP v roku 1944

Počas Slovenského národného povstania v roku 1944 Peter Búss na svojom hospodárstve, v priľahlých svojich lesoch, ako aj vo svojom kaštieli stravoval a šatil, podporoval a ochotne a nezištne pomáhal partizánom oddielu Thälmann 2. rota, ako aj prenasledovaným utečencom, rodinám s deťmi.

Podľa overeného svedectva zo 14. apríla 1947 podporil partizánov tak, že priviedol celé stádo dobytka domov a na stravovanie dal k dispozícii jeden kus 200-kilového mladého býka. Partizánskemu oddielu sám ponúkol 400 kg pšenice, ktorá bola odovzdaná partizánskemu štábu v Tomášovciach a následne zomletá v kalinovskom mlyne, ako sa píše v Kronike obce Kalinovo.

Po čiastočnom potlačení SNP a po útokoch nemeckej divízie SS od kalinovského chotára v októbri 1944 na svojom hospodárstve ukrýval a podporoval Nemcami prenasledovaných partizánov a ich rodiny z okolia, čím riskoval život svoj, svojej rodiny, ako aj svoj majetok.

Počas utečeneckej vlny zároveň tajomným spôsobom ukrýval a finančne a materiálne podporoval prenasledovaných utečencov, rodiny s deťmi. Vo svojom hospodárskom denníku píše o utečencoch ako o svojom služobníctve. 5 dospelým a 7 deťom poskytol 10. decembra 1944 mimoriadnu finančnú pomoc vo výške 2 210 korún a 21. decembra 1944 zaplatil ďalším 6 ľuďom 3 600 korún za čižmy. Okrem toho poskytol aj 30 kg raže.

Svojou pomocou a činnosťou veľkou mierou prispel Peter Búss, občan Poltára-Prievrany, k oslobodeniu našej vlasti a za jeho aktívnu činnosť a chrabrosť dostal uznanie od Rady MNV 
v Poltári, ktorá mu v roku 1969 udelila ocenenie k 25. výročiu SNP a pamätnú medailu. 

Viac o Petrovi Bússovi Typ: PDF dokument, Veľkosť: 3.39 MB